Kam na výlet
Rybník Gergel
Rybník bol vykopaný v roku 1999. Vo voľnom čase je možnosť ísť na prechádzku k rybníku Gergeľ pod lesíkom, kde je možnosť na povolenie si zarybárčiť.
Máriačalád
Nad Podhájskou, v hustom lese, stoja ruiny kláštora. To miesto volajú ľudia kláštor Mariánskej Čeľade. Kaplnka tu údajne stála už v roku 1210 a toto miesto bolo obývané ešte v dobe bronzovej, o čom svedčia bohaté nálezy z tejto lokality. V roku 1512 darovali Žigmund z Levíc a jeho svokor František Harasti pozemky pavlínom v Lóte, Belegu (dnes súčasť obce Podhájska) a Hronskej Mikule. V listine je uvedený názov Čeľadi ako Zalat. Na tereziánskej mape z roku 1782 je kláštor vyznačený pod názvom “Csalad – Pauliny kloster” (Čeľaď – Pavlínsky kláštor). Prídavné meno Mariánsky je oveľa neskoršieho pôvodu. Pochádza z obdobia, keď kláštor a kostol boli zasvätené ku cti Panny Márie. Od tej doby nesie kláštor pomenovanie Mariánska Čeľaď. Pavlíni bývali v tomto kláštore celých 268 rokov. Kláštor v Máriačaláde mal knižnicu s 1184 zväzkami, ktorých hodnota bola odhadnutá podľa vtedajšej meny na 398 zlatých. Počas nebezpečenstva slúžil ako ochrana pre ľudí a v čase mieru ako svätyna. Zdarnému rozvoju kláštora zasadil smrteľnú ranu dekrét cisára Jozefa II., ktorým zrušil dňa 7.februára 1786 rehoľu pavlínov v Uhorsku. Archív kláštora bol po zrušení rádu paulínov zakopaný v tzv. Klokočovom jarku (v lese smerom na dedinku). Tam bol v 19.storočí nájdený a uložený v archívoch vo Viedni. Dvojvežový kostol, ktorý je podobný tomu v Marianke, bol počas vojny poškodený tak, že zanikol. Časti kláštora zdevastovali, keď ho používali ako sklad obilia a ako ovčinec. Pod kláštorom sa zachovala bohatá sieť únikových chodieb, ktoré sa využívali počas vojen s Turkami. Časť z nich preskúmali ľudia z okolia.Nebezpečnú trasu prešli s biolampou, no pre tažký vzduch sa po kilometri vrátili. Chodby boli pôvodne široké až štyri metre. V roku 1970 bol kláštor vyhlásený za historickú pamiatku. V súčasnosti je to vyhľadávané miesto, hlavne ľudmi z okolitých dedín, pre krásne prostredie, výhľad na najbližšie okolie i pre ticho. Mnohí ľudia sem však chodia len preto, aby zničili to, čo ešte nezničil čas. Hoci dnes kláštor chátra, ľudia si k nemu chodia oddýchnuť. Stále je to však magické miesto v lese, kde nefungujú ani mobilné telefóny.
Pozba - Pútnické miesto Studnička
Pútnické miesto, ktoré sa nachádza v chotári obce Pozba sa volá Svätá studnička / Szentkút /, kde sa podľa legendy zjavila Panna Mária. Ľudia si to miesto veľmi ctia. Údajne už v roku 1470 tu boli postavené prvé kaplnky. Dnešné stavby boli postavené na začiatku 20 storočia. Kaplnka nad zázračným prameňom bola postavená v roku 1926 z milodarov pútnikov za pôsobenia dekana Józsefa Harisa v neogotickom slohu. Je to jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom, štítovým hlavným priečelím a so vstavanou vežičkou. Fasády členia výrazne neogotické lomené okná v šambránach. Loď je zaklenutá lunetovou klenbou. V interiéri je neogotický oltár z čias stavby kaplnky, na ktorom chýbajú sochy a tabuľky vďakyvzdania. Oproti stojí druhá kaplnka postavená v roku 1914. Je to menšia stavba s rovným uzáverom, mierne rozšírenou loďou a do hlavnej fasády čiastočne vstavanou vežou. Jednoduché fasády členia okná s polkruhovým zakončením. V interiéri zaklenutom korýtkovou klenbou je neogotický oltár so sochami Ježišovho Božského Najsvätejšieho Srdca a Nepoškvrnenej Panny Márie, socha sv. Františka a drevený procesiový kríž. Kalvária na svahu nad studničkou má 15 obrazov zastavení Krížovej cesty rozvešané po stromoch. Pri kaplnkách sa nachádza Lurdská jaskyňa, v ktorej v drevenom domčeku je osadená socha Lurdskej Panny Márie. V období jún – september sa tu konajú bohoslužby, pravidelne v každú nedeľu.